krabott

 

 

„Sú zabarikádovaní v krčme a čakajú,“ povedal zachripnutým hlasom Harmon, len čo vliezol do auta. Policajný buick čiernej farby stál na rohu Adamsovej a Rollinsovej ulici oproti blikajúcemu nápisu Geers. Osemposchodové bloky postavené koncom šesťdesiatych rokov, medzi ktorými vybiehali úzke uličky a strácali sa v tme, vyzerali opustené a zničené. Na ulici sa povaľovali noviny a umelohmotné vrecia plné odpadu. Obďaleč postávali pred vchodovými dverami muži v tričkách. Pod ich nohami sa kopili plechovky od piva. Deti sa pokúšali uvolniť hydrant a pred holičstvom posedávali zarastení muži, ktorí spomínali na druhú svetovú.

Glock sa pokúšal otvoriť umelohmotný obal so šunkovým chlebíčkom. Položil zbytočnú otázku a na okamih znehybnel. „Na čo čakajú?“

„To neviem. Vyvesili nejakú handru. Oznámili, že založili svoj vlastný štát,“ povedal Harmon a nastavil ventilátor na maximum. Otočil hlavu a pozrel cez bočné okienko, pretože sa mu zazdalo, že niekto prešiel okolo auta. Vytiahol ho hore. Dostať fľašu rovno medzi nohy tu nebolo žiadne nóvum. Ak by bola naplnená horľavou látkou, útočník by si ľahko pripísal dva body.

Glock sa ďalej pasoval s obalom. Značka "tu odtrhnite" nefungovala. Nahlas rozmýšľal. „Založili svoj štát? Panebože, čo je to za nezmysel? Sú tí ľudia normálni? Asi si upražli mozog v tej horúčave.“

„Už som zavolal doktora,“ povedal Harmon a uvolnil si kockovanú kravatu, ktorú dostal pred mesiacom na narodeniny od svojej druhej ženy. „Vravel, že sa chystá na víkend preč, ale povedal, že niekoho pošle.“

Glock mierne rozpučil pečivo, v duchu zahrešil a spýtal sa. „Čo myslíš, koľko je tam približne ľudí?“

Harmon sa zapozeral na široké dvere, za ktorými ústil úzky tmavý tunel s niekoľkými stolmi a dlhým radom barových stoličiek. V Geers mali otvorené od desiatej a nezvykli podávať raňajky, dnes večer niekto zavolal, že sa dole v bare ozýva hluk a nemôžu spať. Hlásenie prišlo o šiestej. Harmon s Glockom  vystriedali hliadku o dvadsať minút. Policajná hliadka nahlásila červený kód a vrátila sa na stanicu.

„Približne šesť, možno sedem,“ odvetil sucho Harmon a doložil pozerajúc cez predné špinavé okno. „Majú možno rukojemníka.“

„Bože, to zasa bude víkend,“ povedal otrávene Glock, hodil balíček do priehradky a vytiahol revolver. „Nemohli si vybrať iný deň? Ale v piatok? Dnes už nestihnú ani posraté večerné správy.“

Harmon prikývol a spomenul si na niekoľko podobných prípadov, ktoré sa stali začiatkom júla. Mimovolne siahol do vrecka, dotkol staniolu s nápisom Nervol a upokojil sa. Potom ho napadlo, že zavolá manželke, aby ho nečakala s večerou. Vedel, že o pár hodín to už nebude možné.